Hodnotenie publikácií :: Podpora publikovania
Súčasný svet vedeckého publikovania je mimoriadne zložitý. Publikácie sú predmetom hodnotenia z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho. Za jedno z podstatných kritérií publikácie sa považuje jej indexovanie v špičkových medzinárodných databázach.
Pre účely hodnotenia sa sleduje najmä indexovanie (registrovanie) v scientometrických databázach Web of Science a Scopus, resp. „karentovanie“ (registrovanie v databáze Current Contents Connect). „Karentovanie“ je špecifickým slovenským hodnotiacim kritériom, v zahraničí sa s ním nestretávame.
Zahrnutie publikácií do plnotextových databáz napr. ProQuest, EBSCO, Science Direct, či iných hodnotiacich systémov ako Index Copernicus, CABELL´S a pod. môže byť indikátorom kvality publikácie, avšak pre hodnotiace účely sa spravidla do úvahy neberie. V databázach Web of Science a Scopus sa indexujú aj zborníky a monografie, v Current Contents Connect iba časopisy.
Na kvantitatívnych kritériách je založené hodnotenie kvality vedeckých výstupov numerickými indikátormi ako impakt faktor, H-index, SJR a pod. Okrem už spomínaných komerčných databáz Web of Science a Scopus je pre vyhľadávanie časopisov podľa ich "váhy" v komunite dostupná aj platforma ScimagoJR :: Scimago Journal & Country Rank (https://www.scimagojr.com/).
Meniaci sa charakter vedeckého publikovania sa prejavuje o. i. aj nárastom Open Access (OA) časopisov , t. j. online časopisov, ktoré nepožadujú platby za prístup k článkom, pričom hľadajú rôzne finančné modely na pokrytie nákladov súvisiacich s posudzovaním obsahu (recenzovaním) a publikovaním. Formou OA sa dnes publikuje množstvo kvalitných titulov. Negatívnym javom súvisiacim s OA sú tzv. predátorské časopisy, resp. predátorskí vydavatelia.
Pri publikovaní zohrávajú významnú úlohu aj formálne aspekty: formálna úprava textov, práca s citáciami, možnosť zdieľania publikácií pri kolektívnom publikovaní a pod. K dispozícii je množstvo komerčných aj voľne dostupných nástrojov na podporu publikovania.
Témou, ktorá výrazne rezonuje v súvislosti s publikovaním je plagiátorstvo, ktoré sa stáva významným sociálnym a etickým problémom spojeným nielen s akademickým prostredím.
Etickou a morálnou výzvou súčasnosti, na ktorej je založená dôvera spoločnosti vo vedu, vo vedecký výskum a jeho výsledky je etický a morálne transparentný proces vedeckej reflexie sveta v podobe rozvoja jednotlivých vedných oblastí. Na základe takto budovanej dôvery sa formuje reálne fungujúci systém vzájomných vzťahov. V tejto súvislosti hovoríme o kultúre vedeckej integrity, morálke vedeckého výskumu a etike vedeckého výskumu ako teoretickej (filozofickej) reflexii reálnych morálnych vzťahov. Dodržiavanie najvyšších etických štandardov v oblasti akademickej a výskumnej práce znamená záväzok vykonávať aktivity v súlade so správnou vedeckou praxou, ktorá tieto etické štandardy integruje.