EPCA od A po Z

Základné charakteristiky sú čerpané z Vyhlášky č. 456 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012 o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti. V prípade použitia iných, resp. viacerých zdrojov je zdroj informácie vždy uvedený za textom.

Abstrakt — krátka výstižná charakteristika výsledkov vedeckej a odbornej činnosti v rozsahu minimálne 150 slov (Zdroj: Vyhláška č. 456 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012).


Abstrakt (referát) znamená skrátené, presné vyjadrenie obsahu dokumentu bez pridanej interpretácie alebo kritiky a bez ohľadu na to, kto je autorom abstraktu. Mal by byť natoľko informatívny, ako to len umožňuje typ alebo štýl dokumentu, mal by poskytovať podľa možností čo najviac kvantitatívnych a/alebo kvalitatívnych informácií obsiahnutých v dokumente. Abstrakt by sa nemal zamieňať so súvisiacimi ale odlišnými termínmi: anotácia, extrakt, resumé. Anotácia je stručná poznámka alebo vysvetlenie, prípadne aj veľmi stručný popis dokumentu alebo jeho obsahu; zvyčajne sprevádza bibliografický záznam dokumentu. Extrakt predstavuje jednu alebo viacero častí dokumentu vybratú na reprezentáciu celku. Resumé v prípade potreby predstavuje stručné zopakovanie významných prínosov a záverov v dokumente (zvyčajne na konci) a má za úlohu doplniť orientáciu čitateľa, ktorý študoval predchádzajúci text. Abstrakt musí byť pre čitateľa zrozumiteľný aj bez použitia dokumentu. Pre väčšinu článkov a častí monografií stačí abstrakt s rozsahom do 250 slov (Zdroj: STN ISO 214 Dokumentácia. Abstrakty (referáty) pre publikácie a dokumentáciu).

Anotácia — stručná poznámka alebo vysvetlenie, prípadne aj veľmi stručný popis dokumentu alebo jeho obsahu (Zdroj: STN ISO 214 Abstrakty (referáty) pre publikácie a dokumentáciu).

Autor — entita zodpovedná za intelektuálne alebo umelecký obsah diela. Individuálny autor je autor, ktorý je fyzickou osobou. Korporatívy autor je právnická osoba (inštitúcia alebo organizácia), ktorá vydala dokument pod svojim menom a pokladá sa za autora. Spoluautor je entita, podieľajúca sa na tvorbe dokumentu.

Autorský hárok (AH) — 36 000 tlačových znakov (20 normovaných strán, 1 strana = 1 800 znakov), pri básňach 620 veršov, pri mapách a grafických reprodukciách 2 300 cm2 (1 AH je rozmer cca 48 cm x 48 cm, 3 AH 6 900 cm2 – rozmer cca 83 cm x 83 cm), video alebo audiovizuálny záznam zverejnený na internete alebo na fyzickom nosiči v rozsahu aspoň 60 minút.

Autocitácia — citácia vlastnej práce alebo práce, ktorej je citujúci autor spoluautorom.

Bibliografický odkaz — záznam, ktorý obsahuje údaje o dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce. Bibliografické odkazy sú umiestňované v zozname bibliografických odkazov (referencií), pričom radene zodpovedá použitej metóde odkazovania (Zdroj: KATUŠČÁK, Dušan et al. Informačná výchova : Terminologický a výkladový slovník, odbor Knižničná a informačná veda,6. zväzok edície. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. ISBN 80-08-02818-1. ISSN 1335-3403.)
Bibliografický odkaz (alebo aj len odkaz) – údaj opisujúci prameň alebo jeho časť dostatočne presne a podrobne na jeho identifikáciu a na umožnenie lokalizácie. Odkazy v odborných a vedeckých publikáciách majú spravidla podobu zoznamov použitej literatúry na konci textu, použitej literatúry pod čiarou, menej často aj v texte samotnom. (Zdroj: STN ISO 690 Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie).

Citácia (bibliografická citácia) — uvedenie príslušného odkazu v rámci textu alebo inej formy obsahu. Odkaz - údaj opisujúci prameň alebo jeho časť dostatočne presne a podrobne na jeho identifikáciu a na umožnenie lokalizácie (Zdroj: Vyhláška č. 456 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012).
Citácia – uvedenie príslušného odkazu v rámci textu alebo inej formy obsahu. Citácia sa viaže na odkaz, t. j. odkaz obsahuje podrobnejšie údaje o citovanej publikácii. Informácie obsiahnuté v odkaze musia byť dostatočne jasné na identifikáciu citovaného materiálu. Preto spôsob citovania ovplyvňuje aj štýl odkazov, ich umiestnenie, usporiadanie a pod. (Zdroj: STN ISO 690 Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie).

Časopis — periodická publikácia, ktorá vychádza v pravidelných týždenných až polročných intervaloch, t. j. aspoň dvakrát ročne, obsahuje príspevky viacerých autorov a má vopred vymedzený program i špecifické zameranie.

Digital Object Identifier (DOI) — Unikátny a trvalý identifikátor digitálneho objektu dostupného prostredníctvom virtuálnej (digitálnej) siete, identifikátor, ktorý jednoznačne identifikuje digitálny objekt v globálnej sieti internetu. Identifikátor DOI je trvalý napriek všetkým zmenám, ktoré sa s objektom dejú (okrem situácie, kedy je objekt fyzicky vymazaný z úložiska/servera). Zdroj: DOI Foundation (2013)[online]. Dostupné na internete: http://www.crossref.org

Dokument — informačný prameň tvorený nosičom informácií v podobe hmotného predmetu a množinou dát alebo informácií, ktoré sú na ňom (v ňom) fixované a formálne i obsahovo usporiadané.

Karentovaný časopis — vedecký časopis registrovaný a vyhľadateľný v niektorej z tematických sérií Current Contents Connect.

Median Impact Factor — je definovaný ako stredná hodnota impakt faktora pre konkrétny odbor (tematickú skupinu). Viac

Médium — komunikačný nástroj/kanál, ktorého prostredníctvom je zverejnený umelecký výstup alebo ohlas (napr. televízia, rádio, internet a pod.).

Novinky EPCA 2014 — Prezentácia z workshopu venovaného aktuálnym otázkam evidencie publikačnej činnosti - interný materiál SlPK (PDF)

Odborná knižná publikácia — odborné monotematické dielo v tlačenej alebo netlačenej forme zamerané na určitú časť problematiky, ktoré nemá vedecko-objaviteľský charakter, ale jej spracovanie si vyžaduje vysokú odbornú kvalifikáciu autora. Podáva známe informácie, kumuluje, syntetizuje, vysvetľuje, zovšeobecňuje známe poznatky z viacerých zdrojov. Neprezentuje primárne dáta z vedeckého výskumu.

Ohlas — citácia, recenzia, kritika na publikované a zverejnené dielo, reprodukcia umeleckého diela.

Online evidencia publikačnej činnosti — Prezentácia z workshopu venovaného aktuálnym otázkam evidencie publikačnej činnosti - interný materiál SlPK (PDF)

Skriptum — učebný text určený pre vysokú školu, ktorý má spravidla dočasne nahradiť chýbajúcu vysokoškolskú učebnicu. Skriptum musí prejsť oficiálnym publikačným procesom, spĺňať kritériá všeobecne zverejnenej publikácie a disponovať všetkými potrebnými náležitosťami formálnej a vydavateľskej úpravy podľa platných štandardov.

Štúdia — vedecký alebo umelecký článok teoretického charakteru a väčšieho rozsahu publikovaný spravidla v zborníku, časopise, prípadne ako súčasť inej publikácie.

Titulný list (titulná strana) — stránka na začiatku dokumentu (obvykle prvá, tretia alebo piata), na ktorej sa uvádzajú najdôležitejšie popisné údaje, najmä názov, autor alebo iné osoby podieľajúce sa na vzniku dokumentu, prípadne podnázov, vydanie, miesto vydania, vydavateľstvo, rok vydania. Je základným prameňom popisu, z ktorého sa preberajú údaje do záznamu dokumentu (Zdroj: KATUŠČÁK, Dušan et al. Informačná výchova : Terminologický a výkladový slovník, odbor Knižničná a informačná veda,6. zväzok edície. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. ISBN 80-08-02818-1. ISSN 1335-3403).

Umelecká monografia — komplexne spracované monotematické umelecké dielo vydané v tlačenej alebo elektronickej podobe, spracúvajúce úzko vymedzenú umeleckú tému. Špecifickosť umeleckej monografie spočíva v sprostredkovaní „tematicky úzko špecializovanej“ umeleckej problematiky, často obohatenej o výber umeleckých reprodukcií, ktoré sú úzko prepojené s vymedzenou umeleckou témou.

Vedecká monografia — vedecké dielo spravidla jedného až troch autorov v tlačenej alebo netlačenej forme podávajúce komplexný, ucelený, vyčerpávajúci, systematický rozbor jednej témy, vedeckého problému alebo časti vedeckého odboru zahŕňajúci všetky stránky danej témy, jednotlivé časti na seba navzájom nadväzujú s hlavnou intenciou komunikovať vedecké poznatky v odborných a vedeckých kruhoch. Integruje už známe a obohacuje ich o nové pôvodné, doposiaľ nepublikované informácie obsahujúce výsledky autorovej vedeckej práce a predkladá závery. Nevyhnutnou súčasťou je precízne spracovaný vedecký aparát, ktorý zahŕňa aj bibliograficko-informačný, ilustračný, poznámkový a kritický aparát. Vedecká monografia musí prejsť oficiálnym publikačným a distribučným procesom, spĺňať kritériá všeobecne zverejnenej publikácie a disponovať všetkými potrebnými náležitosťami formálnej a vydavateľskej úpravy podľa platných štandardov. Vedecká monografia musí byť recenzovaná najmenej dvoma recenzentmi jednoznačne uvedenými v monografii. Vedecká monografia je v zásade nepokračujúca, neseriálová, neperiodická publikácia. Za vedeckú monografiu sa považuje aj komentár k právnemu predpisu, ak spĺňa obsahové a formálne náležitosti vedeckej monografie. Vedeckú monografiu si nemožno zamieňať so zborníkom alebo vysokoškolskou učebnicou (pozri príslušné definície).
Pozri tiež: Vedecké monografie (AAA, AAB), Štúdie charakteru vedeckej monografie v časopisoch a zborníkoch (ABA, ABB), Kapitoly vo vedeckých monografiách (ABC, ABD).

Vysokoškolská učebnica — sleduje didaktické ciele a je didaktickým nástrojom vysokoškolského vzdelávania, má vzdelávaciu intenciu. Vzťahuje sa na štandardnú prácu v rámci určitého študijného programu a jej obsah je uspôsobený sylabám, kurikulu a obsahu príslušného predmetu. Prezentuje systematizovaný súbor a výklad poznatkov k jednému vedeckému problému, téme, k odboru alebo oblasti vysokoškolského odborného vzdelávania, základné pojmy i zložité a rozporuplné aspekty témy. Informačná hodnota vysokoškolských učebníc je v sumarizácii podstatných, overených a spoľahlivých poznatkov, sprostredkovaní vývinových tendencií v danej oblasti a v uvedení študenta i do sporných, ešte nie celkom ujasnených tendencií, predkladaní nových smerov vo vývoji danej disciplíny. Vysokoškolská učebnica musí prejsť oficiálnym publikačným procesom, spĺňať kritériá všeobecne zverejnenej publikácie (verejne publikovaný dokument) a disponovať všetkými potrebnými náležitosťami formálnej a vydavateľskej úpravy podľa platných štandardov. Vysokoškolská učebnica musí byť recenzovaná najmenej dvoma v nej jednoznačne uvedenými recenzentmi.

Zborník — publikácia, ktorá súhrnne pod spoločným názvom prináša súbor samostatných, vzájomne príbuzných textov. Jednotlivé časti (príspevky, štúdie) by mohli existovať samy o sebe. Zborníky môžu byť konferenčné, nekonferenčné, jednorazové, kontinuitné.

Zdrojový dokument — dokument obsahujúci príspevky alebo samostatne identifikované zložky, ktoré sú predmetom analytického bibliografického popisu a sú fyzicky alebo bibliograficky prepojené.